Elba
Ostrov Elba patrí k najmalebnejším v Stredozemnom mori. Na rozdiel od blízkej Korziky, ktorá patrí Francúzsku, je Elba súčasťou Talianskej republiky. Patrí pod Toskánsky kraj a so svojou rozlohou 224 km2 a dĺžkou pobrežia približne 147 kilometrov je rovnako najväčším z ostrovom Národného parku Toskánskeho súostrovia. Jedným z atributov miestneho súostrovia je veľká členitosť pobrežia, ktorá je rovnako zdôraznená nespočetným množstvom zátok. Ostrov Elba sa nachádza asi desať kilometrov od talianskeho pobrežia. Najvyšším vrcholom je Monte Capanne s nadmorskou výškou 1018 metrov. Na vrchol hory sa môžete nechať vyviesť lanovkou.
Vyberte si dovolenou na ostrově Elba
Dnes je ostrov Elba doslova rajom pre potápačov, pretože vody okolo nej sú priezračné a možno tu vidieť hŕbu morských krás. Pri pobreží sa tiahnu krásne biele piesočnaté pláže. Krajinu len dokresľujú kaktusy, aloe, oleandre, píniové háje či malebné dedinky. Skúsme sa teraz pozastaviť u jednotlivých miest, ktoré sa nachádzajú na ostrove. Prvým z nich je pochopiteľne hlavné mesto Portoferrario. Toto mesto je zároveň prístavom a keď sa ním prechádzate, tak si nemôžete nevšimnúť dvoch majestátne sa týčiacich pevností. Pozrite sa určite do kostola Chiesa della Misericordia. Práve tu sa koná každý rok omša presne v deň smrti Napoleona Bonaparteho. Okrem iného si v hlavnom meste môžete prezrieť tiež Bonaparteho posmrtnú masku a bronzový odliatok jeho ruky. Ďalšou zaujímavou lokalitou je mesto na východnom pobreží s názvom Porto Azzurro. Môžete tu vidieť pevnosť, ktorá tu zostala po španielskych vojakoch. Za návštevu tiež stojí mesto Marciana Marina, obzvlášť jeho historické centrum. Najstaršia časť mesta sa nazýva Canoe. Uvidíte tu skaly, ktoré sú zložené zo žuly a v noci sú osvetlené, čo tvorí tú pravú romantiku. Pozrite sa tiež do Capoliveri, obce, ktorú nájdete na juhu ostrova. Toto mesto je vyhľadávané hlavne vďaka prekrásnym plážam, tie sú ako piesčité, tak i kamenité. V 12. storočí tu bol tiež postavený kostol, ktorý neskôr piráti zničili. Keby sme sa mali ešte zmieniť o zaujímavostiach Elby, tak by nimi určite bola lanovka, ktorá vedie na Monte Campanne, a taktiež minerálny prameň. Navštíviť by ste tiež mali múzeum, v ktorom sa nachádzajú tie najkrajšie kusy minerálov, ktoré boli kedysi na ostrove. Ako výborný suvenír môže slúžiť malá soška Napoleona, ktorými sú miestne obchodíky so suvenírmi preplnené, ale aj miestne víno alebo likér. Ak sa vám podarí nájsť nejaký krásny minerál, tak za samotné suveníry ušetríte.
História
Na úplnom začiatku osídlili Apeninský polostrov talianske kmene, medzi ktorými boli aj Etruskovia, ktorí prichádzali od 10. do 8. storočia pred naším letopočtom. Etruská kultúra bola veľmi nápaditá a bohatá. O tomto fakte sa môžete presvedčiť v múzeách napríklad v Tarquinii, vo Florencii alebo Vatikáne. Ďalšie obdobie je už spojené s počiatkami Ríma. Ten vznikol podľa veľmi známej legendy, v ktorej figurovali Romulus a Rémus a stalo sa to roku 753 pred naším letopočtom. Avšak na vzniku Ríma má veľký podiel kmeň Latina, ktorý zvíťazil v súperení s Etruskami a roku 509 pred naším letopočtom založil Rímsku republiku, ktorá sa po ďalšie roky stávala väčšia a uznávanejšia mocnosť. Prešla si postupne punskými vojnami, rozšírila sa za vlády Caesara a čelila Spartakovmu povstania. Dôležité bolo tiež obdobie, kedy vládol cisár Augustus. Vtedy kontrolovala Rímska ríša celú Stredozemnú oblasť a v najväčšom rozkvete bola ríša v 1. a 2. storočí nášho letopočtu. Vtedy pod Rímsku ríšu patrila oblasť od územia dnešnej Veľkej Británie až po Egypt. Čo sa týka konca ríše, tak sa písal rok 395, kedy sa Rímska ríša najskôr rozdelila na Západorímsku (rozpadla sa potom roku 476) a východorímsku (rozpadla sa v roku 1453).
Po celý stredovek ostalo Taliansko rozdrobené na niekoľko menších oddelení. Boli tu síce pokusy o zjednotenie, napríklad v priebehu 8. a 9. storočia bola vytvorená Svätá ríša rímska, ale svoju vonkajšiu suverenitu nezískala. Čo sa týka menších štátov, za zmienku stojí Sicílske kráľovstvo na juhu, Florencia, Benátky, Miláno alebo Janov na severe. Tieto mesta fungovali na báze malých republík.
V prvej svetovej vojne sa Taliansko postavilao na stranu dohody a v období po tejto vojne mal na jej vývoj veľký vplyv Benito Mussolini a jeho fašistická vláda. Vďaka tomuto mužovi sa Taliansko pridalo po skončení 2. svetovej vojny na stranu porazených. Po vojne Taliani vyhlásili republiku v roku 1946, konkrétne 18. 6. Po vojne sa Taliansko ekonomicky presadilo nielen vďaka Marschallovu plánu, ktorý prijali ale aj vďaka jej zahraničnému obchodu. Po vojne vstúpilo do NATO. V súčasnej dobe je Taliansko vyspelý európsky štát a má veľmi dobré postavenie v Európskej únii.
Obyvateľstvo
V Taliansku žije takmer 60 miliónov obyvateľov, čo túto krajinu radí k najľudnatejším krajinám na starom kontinente. V celej južnej Európe je dokonca najľudnatejším štátom. Čo sa týka hustoty obyvateľstva, tak tá je vyjadrená číslom 190 obyvateľov na jeden km2. Najväčší počet ľudí žije vo veľkých aglomeráciách a v hlavnom meste. Pre ilustráciu len niekoľko čísel. V samotnom hlavnom meste Talianska v Ríme žije 2 546 000 obyvateľov. Z ďalších veľkých miest by sme mohli menovať napríklad Miláno (1 256 000 obyvateľov) alebo Turín (903 000 obyvateľov). Čo sa týka dĺžky života Talianov, tak u mužov je stredná dĺžka života stanovila na 74 a u žien na 81 rokov. Národným jazykom je taliančina. Tento jazyk patrí do skupiny románskych jazykov, pomocou ktorého sa dorozumieva 70 miliónov rodených hovorcov. Títo ľudia žijú prevažne práve v Taliansku.
Ak máme hovoriť o národnostnom zložení Talianska potom musíme podotknúť, že tento štát je značne heterogénny. 94% z celkového počtu obyvateľov tvoria Taliani. Medzi národnostné minority patria Sardovia, ktorí tvoria na území Talianska 3% menšinu. Títo obyvatelia žijú predovšetkým Sardínii. Rétorománov je 1,5% a žijú hlavne pri švajčiarskych hraniciach. Hovoria pochopiteľne rétorománsky. Inak na území Talianska žijú ešte malé počty Nemcov a Provensálcov, ktorý žijú na hraniciach s Francúzskom. Môžeme tu tiež stretnúť prisťahovalcov z Líbye, Maroka a ďalších krajín. Čo sa vyznania týka, tak musíme povedať, že v Taliansku tvoria väčšinu obyvateľov katolíci (85-90%). Tento fakt je zdôraznený historicky a zapríčinil sa o to aj Vatikán a samotný pápež. Ostatní obyvatelia sú prevažne ateisti a veľmi malo, takmer zanedbateľná časť obyvateľov, vyznáva islam. Čo do štátnej správy, tak územie Taliansko sa člení na 20 autonómnych jednotiek – krajov. Kraje sa ďalej delia na okresy a najmenšími územno-správnymi jednotkami sú obce.
Kuchyňa
Talianska kuchyňa sa podľa mnohých rebríčkov radí medzi tri najlepšie kuchyne na svete a len vymenovať jej typické jedlá je nesmierne zložité. Napríklad pizza, všetky cestoviny, jedlá z rýb, ale napríklad aj víno patrí medzi prvky, ktorými sa nechala inšpirovať nejedna svetová kuchyňa v čele s francúzskou. Práve vďaka rôznorodosti, ktorou je talianska kuchyňa charakteristická, je tak takmer isté, že si v nej každý nájde to, čo mu chutí a doslova si ju zamiluje. Navyše je všetko jedlo, ktoré tu dostanete, nesmierne kvalitne, pretože je Taliansko všeobecne známe svojou nedôverou k importu v tejto oblasti a väčšina používaných plodín je tak domáca.
Keď by sme vám chceli odporučiť nejakú špecialitu, bude vyberanie z takého počtu veľmi ťažké. Najprv je dôležité spomenúť, že pre talianov je za celý deň najdôležitejšia večera, čo je trochu odlišné od stredoeurópskeho vnímania jedálnička. Navyše je talianska kuchyňa typická oveľa väčším počtom chodov. Zvyčajne sa začína polievkou, po ktorej okamžite nasleduje predjedlo zvyčajne v podobe cestovín. Niekedy sa objavuje aj tzv Bruschetta, čo je hrianka potretá cesnakom s plátkami paradajok a olivovým olejom, ktorý sa tiež objavuje vo väčšine talianskych jedál. Hlavným chodom je potom vždy pokrm z mäsa či už rybieho, alebo teľacieho – za všetky napríklad Filetti di Baccala, čo je vyprážané treska, alebo Saltimbocca alla Romana, čo je teľacie s parmskou šunkou typické pre reštaurácie v Ríme.
Podnebie
Na veľkej väčšine územia Talianska sa nachádza stredomorské podnebie. Jedná sa hlavne o Apeninský polostrov a niektoré priľahlé ostrovy. Podnebie sa mení na mierne v oblasti Alpského pohoria. Pomerné chladným vnútrozemským podnebím je charakterizovaná Pádska nížina. Apeninský polostrov sa vyznačuje miernou zimou, čo je spôsobené najmä Alpským masívom, ktorý chráni Apeninský polostrov. Priemerné zimné, teda presnejšie povedané januárove teploty, v oblasti Pádskej nížiny sú 0°C. V severnej časti Talianska a vo vnútrozemí sa Priemerné zimné teploty pohybujú od 1,5 ° C do 4 ° C. V južnej časti polostrova sú už teploty v priemere oveľa vyššie, a to medzi 10 – 11,5 ° C.
Doprava
V Taliansku je niekoľko možností cestovania. Ak sa rozhodnete cestovať pomocou železnice, tak by ste mali vedieť, že v talianskych vlakoch sa budete určite cítiť veľmi dobre, pretože sú pomerne komfortné. Sieť talianskych železníc je veľmi hustá a pomocou vlaku sa možno dostať do množstva lokalít. Vlaky sú rýchle a takú vzdialenosť 500 km sú schopné zvládnuť za 4 hodiny. Nevýhodou talianskej vlakovej dopravy sú ceny, ktoré sú vyššie ako u autobusov. Avšak môžete využiť rôzne skupinové zľavy alebo študentské alebo seniorské tarífy.
Dopravná sieť je v Taliansku veľmi kvalitná. Ak sa pýtate, ako je to s diaľničnou známkou, tak by ste mali vedieť, že na diaľniciach sa platí mýto za tú časť cesty, ktorú ste práve prešli, takže známky neexistujú. Pre orientáciu, cena mýtneho je 5 euro za 100 najazdených kilometrov. Na diaľniciach je najvyššia povolená rýchlosť stanovená na 130 km/h. Po cestách pre motorové vozidlá môžete ísť maximálne 110 km/h a po cestách druhej triedy 90 km/h. Ak budete prechádzať obcí, tak spomaľte na 50 km/h. Ak si dáte jedno pivo alebo menšie množstvo alkoholu, tak v Taliansku a za volant sadnúť môžete, pretože hranica, s ktorou môžete riadiť je 0,8 promile alkoholu v krvi. Ak nechcete platiť tučnú pokutu, tak počas jazdy rozhodne netelefonujte.
Ceny
Menou, pomocou ktorej sa na území Talianska platí, je euro. Platiť môžete aj kartami typu Visa, MasterCard, Diners a American Express, výnimku tvoria niektoré malé obchodíky. Čo sa týka cien, tak pre ilustráciu uvádzame ceny niektorých základných potravín. Tak napríklad taký kilový chlieb kúpite v prepočte približne za 3,3 eura. Liter mlieka vás vyjde na 1 euro. Ak ste milovníkom čokolády, tak si 100g tejto pochúťky môžete kúpiť približne za 1 euro. 10 vajec stojí tiež približne 1 euro, pivo v plechovke (0,5 l) kúpite od 0,9 eura. Ak si budete na pláži budete chcieť prenajať slnečník a dve lehátka, tak zaplatíte 42 eur za týždeň.
Na trhoviskách môžete zjednávať, obzvlášť, ak je predajca inej národnosti ako talianska. Ak nechcete vyložené značkový tovar, tak sa tu dá kúpiť pomerne lacno ako dámske, tak aj pánske oblečenie a tiež obuv. Výber je pomerne pestrý. Čo sa týka malých obchodíkov, tak fungujú podobne ako u nás, len v pekárňach sa cena odvíja od váhy, nie od kusu. V niektorých malých obchodíkoch nemusíte stáť vo fronte, pretože si hneď pri príchode odtrhnete číslo, ktoré označuje poradie pri pokladni.
Dôležité čísla
- karabinieri - 112
- polícia - 113
- hasiči - 115
- pomoc motoristom (autoklub) - 116
- prvná pomoc - 118
